Z histórie závesného lietania
Lietanie na závesných klzákoch je úzko späté s počiatkami vývoja lietadiel. Klzáky stavané okolo roku 1895 - Otto Lilienthalem umožňovali za dobrých poveternostných podmienok pekné lety. Mali však jednu vážnu slabinu - nedostatočnú stabilitu, ktorá stála aj Lilienthala život. Z podobných dôvodov skončili neúspešne aj snahy ďalších konštruktérov, aj keď nie vždy tak tragicky.
Je pravdepodobné, že keby neskoršia snaha kvalifikovaných konštruktérov smerovala k zostrojeniu dobrého, ľahkého závesného klzáku, určite by tento typ dávno existoval. Snahy konštruktérov boli však orientované celkom opačne. Ich cieľom bolo dosiahnutie čo najväčšej rýchlosti pre praktické vyžitie lietadla.Súčasný závesný klzák bol objavený vlastne náhodou. Pri hľadaní možností návratu kozmických lodí bolo vyskúšané aj krídlo tvorené plachtou napnutou medzi troma trúbkami, podľa staršieho vynálezu pracovníka kozmického výskumu F. M. Rogalla. Pre nespoľahlivosť pri vysokých rýchlostiach bol však tento systém pristavania kozmických lodí zamietnutý.
Jednoduchosť klzáku však zaujala nadšencov - amatérov v Amerike a Austrálii, ktorý krídlo vybavili úvezom a hrazdou a v roku 1964 uskutočnili prvý kĺzavý let. Vznikol jednoduchý, ľahký skladací závesný klzák, dodnes označovaný ako Rogallo, alebo Deltaplán, z dôvodu typického tvaru krídla.
Niektorí leteckí odborníci predpovedali pre jeho nedokonalosť skorý zánik, ale ich skeptická predpoveď nevyšla. Už v roku 1975 prijala FAI (Medzinárodná letecká federácia! závesné lietanie medzi ostatné letecké odbornosti. Obľuba tohto druhu lietania sa rýchlo rozšírila po celom svete, obzvlášť po vzniku motorového rogala. U nás je závesné lietanie organizované od roku 1980.
Od prvých rogál z bambusových žrdí sa dnešný závesný klzák, po dvadsiatich rokoch vývoja výrazne odlišuje. Zvýšila sa bezpečnosť a niekoľko krát aj výkonnosť. To hlavné však ostalo - jednoduchosť. Nízka obstarávacia cena a pre väčšinu nadšencov donedávna, aj možnosť amatérskej stavby, ktorá nevyžaduje zvláštne dielenské zariadenie a profesionálne znalosti, mala za následok, že závesný klzák mohol vlastniť každý, kto mal o lietanie záujem. Samotné lietanie rovnako nie je obtiažne. Väčšine začiatočníkov sa už po niekoľkých pokusoch podarí pekný kĺzavý let, ktorý udiví prizerajúcich a posilní sebavedomie žiaka. Bohužiaľ práve precenenie možností závesného klzáka a schopností pilota, vedie často k zlému koncu.
Prevzaté z knihy: Aerodynamika a mechanika letu pro piloty závěsných a padákových kluzáku a UL letadel Autor: Ing. Oldřich Olšanský, CSc.
Preložil: Štefan Malák